Arnika

Arnica montana L.

Český názov: Prha arnika

Arnika horská alebo jednoducho arnika, je vytrvalá bylina z čeľade hviezdnicovité (Asteraceae). Vyznačuje sa prízemnou ružicou listov, lodyhou s 1 alebo 2 pármi ústretových lodyžných listov a veľkými úbormi žltooranžových kvetov. Prha arnika je rozšírená výhradne v Európe. Vyskytuje sa aj na Slovensku, kde patrí k ohrozeným druhom a je chránená zákonom. Arnika je cenená liečivá rastlina, používaná najmä zvonka na poranenia a zápaly. Je jedovatá.

Arnika je vytrvalá, naživo zelená priama bylina s krátkym, hrubým, šikmo plazivým podzemkom. Kvitnúca lodyha dorastá do výšky 15 až 70 cm. Listy sú usporiadané v prízemnej ružici, niekoľko listov je aj na lodyze. Prízemné listy sú sediace, celokrajné, obvajcovité až eliptické, obvykle 6 až 15 cm dlhé a 1,5 až 5 cm široké, s 5 až 7 súbežnými žilkami. Lodyžné listy sú ústretové alebo výnimočne (anomálie) striedavé, v 1 až 2 (až 3) oddialených pároch. Úbory sú nepočetné, jednotlivé na vrchole lodyhy a koncoch vetiev, v počte 1 až 7. Kvitne od júna do augusta. Úbory majú 5 až 8 cm v priemere a sú podoprené pologuľovitým zeleným zákrovom. Na okraji úboru je asi 15 až 25 jazykovitých kvetov s 18 až 30 mm dlhou, žĺtkovo žltou ligulou. Rúrkovité stredové kvety sú tmavo žlté. Nažky sú 5 až 7 mm dlhé, svetlo hnedé až čierne, úzko vretenovité. Na vrchole nesú bledožltý, 7 až 11 mm dlhý páper.

Arnika patrí medzi liečivé rastliny s dlhou tradíciou používania. Najčastejšou liekovou formou je tinktúra. Je používaná najmä zvonka pri liečbe drobnejších poranení, opuchov a podobne. Vnútorne sa používa najmä v kardiológii, pretože pôsobí na prekrvenie vencovitých ciev. Vnútorné užívanie patrí do rúk kvalifikovaného odborníka, pretože pri nesprávnom dávkovaní hrozí otrava. Z tohto dôvodu sa úplne upustilo od používania arniky v čajoch. Pri vonkajšom používaní sa využíva protizápalový účinok. Riedená tinktúra je aplikovaná vo forme obkladov na drobnejšie poranenia, vredy, kŕčové žily, artritídu, zápaly ústnej sliznice, zápaly kĺbov, bodnutie hmyzom a podobne. Z tinktúry je možné pripraviť aj masť. Neodporúča sa aplikácia priamo do otvorenej rany.

Arnika obsahuje silicu (v kvete až 0,14%, v podzemku až 1,5%), horčiny, karotenoidy, triesloviny, mastné kyseliny, tymol, seskviterpenoidné laktóny a flavonoidy. Obsahuje tiež stopy netoxických pyrolizidínových alkaloidov (tussilagín a izotussilagín). Medzi zásadné laktóny patria najmä helenalín a 11,13-dihydrohelenalín a ich estery s mastnými kyselinami. Z flavonoidov sú to najmä glykozidy a glukuronidy spinacetínu, hispidulínu, patuletinu a isorhamnetinu.

Pretože arnika patrí v Českej republike medzi chránené rastliny, jej zber nie je povolený a droga sa dováža zo zahraničia. V rámci Európy je zber v určitom obmedzenom množstve povolený napr. vo Švajčiarsku. Najčastejšie sa zbiera kvet, zatiaľ čo od zberu podzemku sa z ekologických dôvodov upúšťa. Niekedy sa tiež zbiera celá kvitnúca vňať. Kvet sa zbiera od júna do augusta a zbierajú sa obvykle iba jednotlivé kvety bez zeleného zákrovu a kvetného lôžka. Podzemok sa zbiera na jeseň, v septembri či októbri. Suší sa rýchlo av tieni, pričom teplota nemá prekročiť 40 °C. Sušená droga je slabo aromatická a má ostro korenistú, horkastú chuť.

DROGA
Kvet arniky. Úbory tvorené kopijovitými zelenými listeňmi a oranžovo žltými kvetmi. Vôňa je charakteristická, aromatická, chuť horkastá.

ČAJ
Nálev je svetlej farby, slabo aromatickej vône a veľmi mierne horkej chuti.

OBSAHOVÉ LÁTKY
Sesquiterpenlaktóny, silice, flavonoidy, kumarín, polyacetylény

POUŽITIE
Arnika sa dnes používa najmä zvonka na zníženie opuchov. Pôsobí aj na prečistenie, obehovú sústavu, na normálny stav kĺbov.

MOŽNÉ RIZIKÁ UŽÍVANIA
Pri dlhodobom používaní či vysokej koncentrácii sa môžu vyskytnúť alergické reakcie.