Skorocel kopijovitý

Kvety všetkých troch druhov sú prakticky rovnaké, rozdiel je iba v tvare listov. Skorocely sú krásne a vyskytujú sa takmer všade, takže sú vždy poruke. Najčastejšie zberáme listy skorocelu kopijovitého, lebo sú najúčinejšie. Najúčinnejšie sú hneď keď vyrastú, netreba čakať na rozkvitnutie kvetov, možno ich však zbierať aj neskôr pokiaľ majú ešte sviežozelenú farbu a nezačínajú vädnúť. Skorocel je spolu s rebríčkom najlepším prírodným liekom na rany. Rôzne rany sa po priložení rozmliaždených listov skorocelu veľmi rýchlo hoja. Je to spôsobené tým, že rastlina obsahuje látky ničiace baktérie. Pri hnisavých ranách a vredoch je lepšie použiť skorocel veľkolistý, ktorého účinné látky najlepšie likvidujú pôvodcov hnisu. Schopnosť skorocelu ničiť baktérie sa využíva aj pri omývaní a obkladoch popálenín. Čerstvou štavou z listov natierame zapálené oči, boľavé miesta po bodnutí hmyzom a popálení pŕhľavou.

Dôležitý význam v bylinkárskej praxi má skorocel pri vnútornom použití. Skorocelový čaj je dobrý proti kašlu, pri zahlienení priedušiek a pľúc, pomáha pri žalúdočnom a črevnom katare, lieči pokazený žalúdok. Uplatňuje sa aj pri pečeňových a žlčníkových ťažkostiach, čistí močové cesty a krv.

Droga nemá žiadne nepriaznivé účinky a čaj je možné piť dlhšiu dobu.